Aj Bratislavská župa prichádza s inováciami!
Bratislavský samosprávny kraj podporuje výskumníkov, vedu či inovácie nielen cez svojich 54 stredných škôl, ktoré podporuje vo všetkých ich aktivitách, ale na viacerých inovačných riešeniach sa priamo podieľa. Jedným z takýchto krokov je aj mobilná aplikácia IDS BK (teda Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja), kde si môže každý cestujúci svoju trasu autobusmi či vlakmi nielen naplánovať, ale môže si rovno aj zakúpiť lístok. Mobilné telefóny však v doprave zohrali v tomto roku aj veľkú rolu, keď vďaka pohybu SIM-kariet župa zistila aký veľký je denno-denný pohyb dochádzajúcich do bratislavskej župy z Trnavského samosprávneho kraja. A je ich presne 138 921!
A veda na školách? Napríklad na gymnáziu v Malackách je to samostatný predmet a v Bratislave na Hálovej nám vyrastajú mladí špecialisti v oblasti robotiky. Prečítajte si, ako na naše otázky odpovedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba:
1. Čo považujete za najväčší vedecký alebo technologický objav 21. storočia?
Za prvé roky tohto storočia a tisícročia, sme sa posunuli v technológiách míľovými krokmi. Keď si spomeniem na svoj prvý mobil, ktorý bol ťažký ako tehla a dalo sa z neho iba telefonovať, tak je to v porovnaní s dnešnými telefónmi stredovek. Moderné technológie nám dnes neprinášajú iba radosť. Náš život nielen zjednodušujú, ale aj zachraňujú. Je to hlavne vďaka vedeckým pokrokom a zapáleným mladým ľuďom, ktorí aj tisíckrát zopakujú pokus, len aby našli riešenie. Napríklad taká virtuálna realita, ktorá vznikla pôvodne ako zábavka. A dnes? No napríklad dnes u nás na Strednej zdravotníckej škole v bratislavskej Petržalke sa budúce sestričky či záchranári vďaka špeciálnym okuliarom s virtuálnou realitou dokážu človeku pozrieť doslova „pod kožu“. 3D organizmus vidia navyše aj s latinskými pomenovaniami. Takže čo považujem za najväčší objav? Že to čo nás vie zabaviť, nám vie aj zachrániť život. Na našich stredných školách sa dnes pozeráme nielen cez virtuálnu realitu, ale aktívne sa zapájame aj do technologického pokroku. Naši študenti vyrábajú roboty, vymýšľajú nové aplikácie či stavajú vodíkové autíčka. O tom sa mne ako stredoškolákovi ani nesnívalo.
2. Aké sú najväčšie výzvy súčasnosti, ktoré by mali vedci riešiť?
Medicína a ekológia, aby sme ako zdraví ľudia mali ešte kde žiť. Klimatické zmeny už nie sú iba hudbou budúcnosti, ale tvrdá realita. Ako sa s jej následkami vyrovnať, to je veľká výzva už nie len pre vedcov a ekológov. Už nemôžeme vymyslieť napríklad len tak auto, ktoré dokáže lietať. Už musíme premýšľať aj nad použitým materiálom, aby necestoval cez celú planétu a nemuseli by sme kvôli nemu vyklčovať amazonský prales. A aj to lietajúce auto už musí byť poháňané obnoviteľnými zdrojmi. Vo svete všetko so všetkým súvisí. Aj preto je pri ekológii dôležitý každý jeden z nás. Mali by sme výrazne obmedziť plastové obaly, vymeniť auto za autobus či električku a uvedomiť si, že nepotrebujeme mať doma každý módny výstrelok. Vo veľkej miere, je to úloha aj nás, politikov. Sme zodpovední za to, aké opatrenia prijímame, aké zmeny zavádzame. Dobrým príkladom ako pomáhať prostrediu v ktorom žijeme je aj náš župný „Katalóg adaptačných opatrení Bratislavského samosprávneho kraja na nepriaznivé dôsledky klímy“ ako aj naše mnohé ďalšie aktivity.
3. Čo je podľa vás najväčšou vedeckou záhadou, ktorú sme zatiaľ nerozlúštili?
Jednoznačne možná existencia života na iných planétach. Neverím, že sme v tom celom obrovskom univerze sami. A možno, keď už budeme obývať ďalšie planéty, budeme sa teleportovať a nebudú existovať žiadne choroby, tak možno vtedy konečne vedci vyriešia, kam v práčke vždy dokáže zmiznúť ponožka. :-)
FOTO: Archív BSSK