Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?
Áno, ako archeológ často pracujem v teréne, momentálne sa viac venujem publikovaniu a písaniu. Rovnako, som mal byť momentálne na vedeckom pobyte v zahraničí, ktorý som musel odložiť.
Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?
Momentálne, tak ako asi väčšina mojich kolegov, často pracujem z domu, preto som si hneď od začiatku zaviedol pevné pracovné pravidlá. Vstávam v rovnakom čase, mám v rovnakom čase prestávky, tak isto nezostávam v domácom oblečení, snažím sa, aby všetky moje pracovné stereotypy zostali aj zachované. Väčšinu dňa pracujem na nálezových správach alebo publikačnej činnosti, ku koncu pracovnej doby sa snažím študovať vedeckú literatúru. Niekedy sa do tejto pracovnej disciplíny musím nútiť, inokedy všetko zvládam bez problémov. Investičné výskumy sa však na Slovensku stále realizujú, vtedy sú archeológovia v normálnom pracovnom procese, ako pred pandémiou.
Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?
Niektoré inštitúcie vzhľadom na ich zameranie majú lepšiu možnosť sa zapojiť do boja proti pandémii koronavírusu. Niektoré vedné odbory sú však prehliadané. Napríklad, nikto sa nepýta historikov ani archeológov na ich pohľad na pandémie alebo epidémie, ktoré ľudstvo zasiahli v minulosti. Možno by sa potom spoločnosť viac zamerala na ďalšie problémy, ktoré s epidémiami prichádzajú. Napríklad, skoro každá historická epidémia sa minimálne do jedného roka vrátila. Rovnako, môžeme očakávať novú migračnú krízu, možno ešte vo väčšom rozsahu ako bola tá nedávna. Historici vedia, že na konci krízy sa môžu objaviť noví (alebo staronoví) populistickí vodcovia, ktorí prídu s „jednoduchými a nebezpečnými riešeniami.“ Slovenskí vedci skoro zo všetkých odborov sa môžu viac zapojiť do boja proti koronavírusu, akurát by spoločnosť mohla viac využívať ich možnosti.
Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?
Obávam sa, že na väčšinu vedcov bude mať kríza skôr negatívny dopad. Niektoré vedné odbory budú samozrejme a oprávnene z krízy aj profitovať (napríklad virológia). Iné sa však musia pripraviť skôr na škrtanie rozpočtov a obmedzovanie grantových možností. Slovenská spoločnosť zatiaľ nie je k väčšine vedných odborov priaznivo naklonená, po kríze sa to pravdepodobne nezmení. Stačí si pozrieť bežné média, kde sú vedecké názory často podceňované, alebo ich hodnota sa relativizuje. Po pandémii budú musieť slovenskí vedci ešte viac propagovať svoju činnosť a vysvetľovať svoju dôležitosť.
Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?
V prvom rade by mali dodržiavať nariadenia vlády, ktoré majú zabrániť šíreniu koronavírusu, pretože väčšinu z nich schválili odborníci. Čiže čo najviac obmedziť kontakt s inými ľuďmi, nosiť rúška, dodržiavať bezpečný odstup a umývať si ruky. Jedno odporúčanie by som mal aj pre kompetentných politikov, novinárov a ekonómov: Nezabúdajme, akým spôsobom sa vírus šíri a prejavuje. Podľa informácií, ktoré momentálne vieme, môže byť šírenie vírusu skryté aj dva týždne. Keď vyhodnocujeme dnešné informácie, tak sa vlastne pozeráme na minulosť a nie na prítomnosť. Naozaj treba každý krok dobre zvážiť, pretože bojujeme proti nepriateľovi, ktorý bude mať vždy náskok.
Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?
Vedeckým experimentom v archeológii je vlastne terénny výskum vonku, ktorý teraz deti nemôžu uskutočniť. Deťom (alebo ich rodičom) by som skôr odporučil, aby si doma čítali, pre menšie deti doporučujem napríklad Staré grécke báje a povesti, starší môžu začať čítať knihy Vojtecha Zamarovského.
Akú knihu by ste nám odporučili na čítanie počas týchto dní?
Odporučil by som viacero kníh:
Joseph Tainter: Kolapsy složitých společností - kniha opisuje kolapsy historických spoločností, pre dnešnú dobu, nielen vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu, veľmi poučné čítanie.
Kyle Harper: The Fate of Rome. Climate, Disease and the End of an Empire - výborná vedecká analýza epidémií, ktoré zasiahli Rímsku ríšu.
Nassim Nicholas Taleb: Černá labuť. Následky vysoce nepravděpodobných událostí - v podstate kniha pre každého intelektuálne zdatného jedinca, ale hlavne pre toho, ktorý ešte stále nepochopil, že svet ovplyvňujú náhodné udalosti.
David Wallace-Wells: Neobývateľná Zem. Život po oteplení - trochu viac alarmistická kniha, ale napriek tomu dôležitá, aby sme pri dnešných komplikáciách nezabudli, že jeden veľký problém nás ešte stále čaká.
Liou Cch’-sin: Problém tří těles - najlepšia sci-fi dneška, pre každého kto chce intelektuálne uvoľniť hlavu a nemyslieť na svet tam vonku.
BRANISLAV KOVÁR pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a vedie popularizačný portál HistoryWeb.sk.