Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Áno, veľmi. Mám home office, čo mnoho vecí dosť limituje. Okrem toho musím zosúladiť čas, kedy sa mi reálne dá pracovať, s tým, aký denný harmonogram má moja malá dcérka. To znamená, že potom dosť pracujem najmä do neskorých večerných hodín, inak to nejde :). Čo sa týka učenia, tak na univerzitách prebieha distančná výuka – čiže na diaľku.

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch? 

Venujem sa najmä veciam, ktoré teraz nevyžadujú prístrojové vybavenie. Píšem vedecké rukopisy, kde už mám potrebné dáta získané z predchádzajúceho obdobia, prípadne mi ich posielajú zahraniční kolegovia, s ktorými spolupracujem. Tiež opravujem korektúry článkov, na ktoré mi prišli posudky a píšem i žiadosti o granty. Stále totiž dúfam, že začnem plánovaný výskum s belgickými kolegami ešte v lete. No okrem toho sa snažím využiť čas i na vzdelávanie sa v zmysle  prenikania hlbšie do problematík v rámci môjho odboru. Takým, ktorým by som inak ale toľko pozornosti nevenoval. To využívam najmä teraz, keď píšem i učebný text pre študentov.  

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?  

Určite. Verím, že ľudia by boli milo prekvapení, akých múdrych vedcov tu máme. V tomto nie sme naozaj o nič horší. Horšie je to s financiami do vedy na Slovensku. Ja som pôsobil v zahraničí a vrátil som sa. No veľa ľudí sa nevráti, pokiaľ sa toto nezlepší. Ak chcete robiť vedu aspoň na európskej úrovni a mať výsledky, potrebujete prístrojové vybavenia, peniaze na analýzy a tak ďalej. Ako povedal Richard Feynman, dnes sa už veda nedá robiť iba so slamou a zápalkami, bohužiaľ. A veda je pre krajiny, ako to i dnes vidieť, podstatnejšia, než mnoho iných aspektov a jej dôležitosť bude rásť.

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku? 

Dúfam, že veľký. Ľudia sa pozerajú s obdivom najmä na športovcov alebo spevákov. To je do určitej miery v poriadku, ale netreba to preháňať. Naša krajina je malá, naše bohatstvo môže byť práve v kvalite vzdelania a modernej vede. A verte mi, že tú bude svet potrebovať viac a viac. To, čo sa teraz deje, je iba malá ukážka. A môj odbor, ktorým je paleontológia? Nuž, štúdium prírodnej histórie je doslova štúdiom toho, ako sa svet okolo nás mení. Pochopenie zmien v budúcnosti a ich predikcia nám umožní práve iba pochopenie procesov, ktoré prebiehali v geologickej minulosti, ich dôvodov, rýchlosti a nakoniec i dôsledkov na ekosystémy. Dnes túto potrebu vidíme čoraz intenzívnejšie na tempe globálnych klimatických zmien, ktorých sme svedkami. Prípadne na evolúcii vírusov. Riešenia môže priniesť iba veda.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili? 

Mydlo rozpúšťa tukový obal vírusov, ničí ich, má i dezinfekčné účinky. Takže, umývať si ruky. No hlavne, nech už budú robiť čokoľvek, dôležité je, aby boli hlavne zodpovední a ohľaduplní jeden k druhému. Viac než inokedy. Iba tak sa to dá zvládnuť. No a aby nezabudli na tú silu súdržnosti a empatie. Ak by som mal parafrázovať perzského básnika - ľudstvo tvorí jedno telo a ak ťa bolí ruka, vie o tom predsa celé telo. Ak teda niekto trpí a teba to netrápi, ako teda chceš sám seba nazývať človekom?

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?

Napríklad sledovanie procesu kryštalizácie, aké prebieha vyparovaním morskej vody i v prírode – ako i v pravekých moriach na Slovensku. Stačí rozpustiť väčšie množstvo kuchynskej soli v miske s teplou vodou. Tú misku dajte potom napríklad na radiátor. S vyparovaním vody (evaporáciou) uvidíte rásť kryštály chloridu sodného (NaCl, halit). Ja osobne sa napríklad rád pozerám ďalekohľadom na vesmírne telesá, najmä na náš Mesiac a premýšľam nad jeho históriou. No dokonca už s klasickým triédrom môžete vidieť 4 najväčšie mesiace Jupitera obiehajúce okolo planéty. 

Akú knihu by ste nám odporučili na čítanie počas týchto dní?

Snáď asi čokoľvek od Stephena Jay Goulda, jeho knihy zbožňujem. Napríklad kniha s názvom „Pandin palec“. No výborná kniha je i „Ako sa robí evolúcia“ od českých kolegov pod autorským vedením Jana Zrzavého. Ak ste skôr na životopisy, tak Albert Einstein od Waltera Isaacsona. A nesmiem zabudnúť na legendárneho slovenského historika a spisovateľa Pavla Dvořáka. Jeho štýl je úžasný.

ANDREJ ČERŇANSKÝ pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Foto: Andrej Čerňanský