Fajčenie. Praktika takmer devätiny obyvateľov našej planéty, väčšinou z rozvojových krajín. Fajčenie však nie je trend prefabrikovaných cigariet a v plaste zabalených krabičiek posledných rokov, sprevádza nás už tisícročia.
Fajčenie, hoci nie tabaku, sa v ajurvédskej medicíne využívalo už tritisíc rokov späť - cez trubičky sa fajčili rôzne bylinky, vysušené hadie kože a podobne. Najstaršie záznamy pochádzajú z piateho tisícročia pred naším letopočtom, zo šamanistických praktík v Amerike.
Fajčenie ópia sa rozšírilo primárne v Číne, kam bolo dopravené z Európy, konkrétne z Islamskej ríše. Pôvodne bolo ópium konzumované v jedle, často sa používalo v kombinácii s bolehlavom škvrnitým, kde zabezpečilo rýchlu a bezbolestnú smrť. Ópium sa používalo aj ako narkotikum, čím uľahčovalo priebeh historických medicínskych zákrokov. Abulcasis, považovaný za najlepšieho chirurga stredoveku, sa spoliehal pri svojich oftalmologických zákrokoch výlučne na silu ópia a mandragory ako používaného anestetika.
Križiaci si takisto zo svojich výprav priniesli ópiové zvyky. Najviac sa ópiové hniezda rozmohli až v 19. storočí - vznikali rôzne po Európe, mnoho ľudí sa na fajčení ópia stávalo závislými až tak, že by bez svojej dennej dávky zomreli relatívne rýchlo, avšak nepríjemnou smrťou.
Čínske ópiové prohibície začali už v prvej polovici 18. storočia, kedy cisár Daoguang zakázal ópium, aby znížil počet nelegálnych predajov spôsobených britským pestovaním ópia v bengálskej oblasti. Tieto nezhody vyústili až do trojročnej Prvej ópiovej vojny medzi rokmi 1839 až 1842, ktorú vyhrala Británia. Druhá ópiová vojna, v ktorej bojovalo už aj Francúzsko, prebiehala v rokoch 1856 až 1860. Výsledkom bola opäť drvivá porážka Číny, z dôvodu európskeho rozvinutejšieho námorníctva a úplná legalizácia ópiového obchodu.
Počas veľkých čínskych migračných vĺn sa Číňania, spoločne s ópiovými zvykmi, presúvali do rôznych častí sveta, ópiové hniezda začali vznikať v New Yorku alebo v San Franciscu. Vďaka údajnému nízkemu statusu prisťahovalcov boli ópiové hniezda dobovo vykresľované ako špinavé miesta s nútenou a detskou prácou. Samozrejme boli autoritami postupne eliminované a posledné ópiové hniezdo v New Yorku bolo zavreté v roku 1957.
Zhruba v rovnakom čase sa prvýkrát začali ozývať vedci, konkrétne to bol epidemiológ Richard Doll, ktorý dal do súvislosti respiračné problémy s nadmerným fajčením tabaku, napriek tomu, že v 40. rokoch minulého storočia bolo zvykom odporúčať cigarety ako zdravie podporujúce produkty u praktických lekárov. Doll tým odštartoval lavínu štúdií o vplyve tabaku na celkový zdravotný stav. Najznámejšia dlhotrvajúca kohortová štúdia britských lekárov (The British Doctors Study) trvala 50 rokov, skončila v roku 2001 a každé desaťročie verejnosť informovala o novozistených nevýhodách fajčenia.
V dnešnej dobe je už známych vyše 64 karcinogénov obsiahnutých v tabakovom dyme. Pri fajčení sa do pľúc dostávajú také lahôdky, ako je napríklad decht alebo oxid uhoľnatý. Otrava oxidom uhoľnatým síce z fajčenia nehrozí, už v malom množstve však dokáže likvidovať červené krvinky tak, že sa pevnou kovalentnou väzbou natrvalo viaže na prenosové miesto kyslíka.
Vaše, dúfame, že nefajčiarske sliny si budete môcť otestovať pomocou detekčného činidla v našom Vedeckom kuriérovi, kam sa môžete prihlásiť pomocou TOHTO odkazu. A nabudúce, keď sa zoznámite s nejakým astmatikom, predstavte si, že 120 rokov dozadu by si šiel kúpiť na predpis “astmatické cigarety”. :) M.
