Kométy tráviace väčšinu svojho života ďaleko od Slnka si zachovali takmer nezmenenú primárnu hmotu a preto ich štúdium pri priblížení sa k Slnku môžu poskytnúť informácie o najstarších fázach vzniku a vývoja našej Slnečnej sústavy, ba dokonca k vzniku života na Zemi. Unikátna vesmírna misia "Rosetta" ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko odštartovala zo Zeme v roku 2004 a po prekonaní takmer 500 miliónov kilometrov po prvýkrát v histórii ľudstva spustila sondu na povrch kométy. Kedysi sa štúdium Rosettského kameňa stalo kľúčom k pochopeniu civilizácie starého Egypta, takže vesmírna misia Rosetta, podľa ktorej bola pomenovaná, podobne posúva horizonty nášho chápania fyzikálnej podstaty komét a vzniku Slnečnej sústavy.